Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Valča, okres Martin, Valčianska dolinaHľadať
 
 

Osobnosti obce

Ján Andel - spisovateľ detskej poézie a prózy, výtvarník a grafik

Narodil sa 22. júna 1919 vo Valči, Slovenská republika. Zároveň vo Valči získal základné vzdelanie v Ján Andelľudovej škole. V Martine navštevoval meštiansku školu, kde absolvoval aj litografické učilište.Ná základe jeho maliarskeho talentu si ho všimol Jozef Cíger Hronský, ktorý ho po skončení školy zamestnal v Matici ako úradníka. V rokoch  1942-1954 pracoval v Neografií ako kreslič a retušér. Počas svojho pôsobenia tu v roku 1946 vydáva tri detské knižky ako Kohútik Hrebenárik, Z nášho kraja a Po stopách lasice.Do vydavateľstvá Osveta prešiel v roku 1954, kde začal pracovať ako technický a výtvarný redaktor. Pre študentov medicíny a pre lekárov odborne upravoval množstvo publikácií. V detských časopisoch Včielka, Zornička a Ohník publikoval mnoho básničiek, rozprávok a veršovaných hádaniek. Ešte doteraz sa jeho básničky objavujú v čítankách pre základné školy.Zomrel 11. októbra 2003 v Martine, ale pochovaný je vo Valči.


 

Daniel Bulla - organista, zakladateľ Cíferského speváckeho zboru, zbormajster

Daniel Bulla, narodený 12.2.1909 vo Valči. Po absolvovaní Učiteľského ústavu v Košiciach, pôsobil Bullanajprv ako učiteľ v r. 1927-1932 v obci Zavar a v r. 1932-1935 v Trnave. V r. 1935 sa stal riaditeľom na cirkevnej škole v Cíferi. Tu popri pedagogickej práci sa venoval rozsiahlej osvetovo-výchovnej činnosti. Už v r. 1935 založil a dirigoval mužský spevácky zbor a v ďalšom roku ho rozšíril na miešaný zbor známy ako Cíferský spevácky zbor (CSZ). Zbor bol už od svojho vzniku členom Zväzu slovenských zborov pri MS v Turč. Sv. Martine. V nasledujúcich rokoch sa CSZ okrem učinkovania v obci zúčastňoval aj na rôznych celoslovenských prehliadkach. Významná bola aj spolupráca s nár.umelcom M. Sch. Trnavským, ktorý pre CSZ skomponoval, resp. upravil mnoho piesni a skladieb. V r. 1938-1945 bol Daniel Bulla kronikárom obce, ako aj predsedom Slov.ovocinárskej spoločnosti v Cíferi. Po preložení za riaditeľa školy do Trnavy v r. 1951 pokračoval naďalej aj ako dirigent robotníckeho muž. speváckeho zboru BRADLAN, ktorý viedol do r. 1957. Vzhľadom na svoj zdravotný stav mu v r. 1954 nár.umelec M. Sch. Trnavský odovzdal dirigentskú taktovku Chóru sv. Mikuláša, ktorú vykonával do r. 1976. Taktiež v r. 1957 založil Daniel Bulla Okresný učiteľský spevokol, ktorý po 6 rokoch učinkovania zanikol, nakoľko dirigent bol totalitnou mocou prepustený zo školských služieb. Osobnej rehabilitácie sa už nedožil, zomrel 20. januára 1986. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Novom cintoríne v Trnave. Pri príležitosti 65. výročia založenia CSZ mu Obecné zastupiteľstvo v r. 2000 udelilo najvyššie obecné vyznamenanie Čestný občan obce Cífer – in memoriam vrátane odhalenia pamätnej tabule na budove býv. školy a v kostole kde bol aj organistom. Taktiež v tomto roku aj Mestské zastupiteľstvo Trnava schválilo udelenie Ceny mesta – in memoriam za organizovanie hudobného života a tvorivú dirigentskú činnosť v meste. V súčasnosti pokračuje činnosť CSZ pod vedením MUDr. Viliama Hafnera, ktorý sa v r. 1984 vrátil do rodnej obce po pôsobení v Humennom. Okrem angažovania v MO MS organizuje aj koncerty vážnej hudby – Cíferskú hudobnú jar a Jesenný cyklus koncertov, ktoré sú jedinnými koncertmi na slovenskom vidieku.
 

 


 

MUDr. Bulla Ján - lekár, chirurg

Narodený 15.8.1906 vo Valči. Zomrel 18.5.1968 v Piešťanoch. Manželka Gizela rod. Buchtalová. Ako lekár pôsobil o.i. v Nemocnici v Komárne. V r. 1945 -1952 bol primárom chirurgického oddelenia. Okrem resekcií žalúdka prevádzal splenektómie a v r. 1952 previedol osteosynézu Lanneho dlahy.


 

KAROL CENGEL /1915-1987/

Karol CengelKarol Cengel sa narodil 22. októbra 1915 v obci Valča. Zomrel 16. marca 1987 v Kláštore pod Znievom. Po skončení základnej školy v rodisku pokračoval v štúdiu štvorročnej meštianke v Martine, kde sa hlavne pod vplyvom svojho učiteľa prírodopisu začína významnejšie venovať štúdiu prírodovedy. Začína si zakladať rôzne zbierky prírodnín: herbáre, zbierky hmyzu a pokúša sa o vyhotovenie prvých preparátov živočíchov.

Málo známy, ale z hľadiska muzeálneho významný slovenský zoologický i entomologický preparátor. Venoval sa hlavne preparovaniu vtákov a väčších zvierat, ale tiež aj zberu a preparovaniu hmyzu. Počas svojho života pôsobil ako lesník a neskôr ako preparátor v Považskom múzeu v Žiline – Budatíne (v priestoroch Budatínskeho zámku), kde pracoval 20 rokov.

Pre slovenskú entomológiu má Karol Cengel význam v tom, že pre viacerých entomológov Slovenska (RNDr. Vladimír Straka, Ing. Ivan Obuch, RNDr. Karel Hrubý a iní) zabezpečoval rôzne zbery hmyzu: (vo voľnej prírode, ale i parazity a iné skupiny hmyzu [napr. švoly], ktoré nazbieral a „vyčesal“ pri preparovaní dermoplastických preparátov hlavne veľkých cicavcov Slovenska, ale i vtákov a iných živočíchov. Počas svojho života nazbieral i hodne hmyzu, ktorý vypreparoval a mnohé druhy i správne určil. Svoje informácie o zberoch hmyzu poskytol aj už spomínanému autorovi, RNDr. Karlovi Hrubému k napísaniu jeho gigantického diela: „Prodromus lepidopter Slovenska“, ktorý vyšiel v roku 1964. Informácie o hmyze od Karola Cengela sú uvedené v práci na strane 99 a označené skratkou, ako „Cl“.

Jeho zbierky hmyzu a preparáty sa nachádzajú čiastočne v Turčianskom múzeu Andreja Kmeťa v Martine a hlavná časť v Považskom múzeu v Žiline – Budatíne. Menšie časti zo zbierok jeho preparátov sa nachádzajú i v iných múzeách na Slovensku a tiež v rôznych súkromných, prevažne poľovníckych zbierkach rôznych majiteľov.


 

MUDr. Ján Čvikota - verejný činiteľ, lekár, národovec

Narodil sa 16.5.1861 vo Valči, zomrel 13.11.1924 v Prievidzi. Rodičia – otec Ján Čvikota, matka Mária Františka r. Matejková. Štúdium medicíny absolvoval vo Viedni, čo dokumentujú aj jeho diplomy v nemeckom jazyku. Po skončení štúdií prišiel ako lekár na hornú Nitru. Tu bola rozšírená epidémia trachómu. Bola mu pridelená hlavne liečba tejto nákazlivej očnej choroby v obci Valaská Belá aj s jej lazmi. Od 1.1.1897 do 31.12.1902 vykonával lekársku službu ako definitívny obvodný lekár v Bojniciach a od 1.1.1903 a do roku 1924 v Prievidzi.  V r. 1920založil v Prievidzi Miestny odbor Matice slovenskej a stal sa jej predsedom. Pracoval i v Čs. červenom kríži. 


 

rodina ČVÍKOTA otec a syn - kupec, mecén

Čvíkota Ignác - kupec - narodený 20.5.1817 vo Valči. Zomrel 9.8.1890 vo Valči, kde je aj pochovaný. Otec Ignác bol šafraník. Matka Katarína rod. Bernadtová. Manželka Johanna rod. Peťková. Synovia Ignác a Matej boli kupcami v Rusku. Podnikal cesty do európskej a ázijskej časti Ruska, v styku s ruským obyvateľstvom upevňoval svoje národné a slovanské povedomie. V roku 1868 bol richtárom Valče. Zakladajúci člen MS, zakladateľ a patrón znievskeho gymnázia a podporovateľ národných akcií.

Pamiatka: Rodinný hrob s pomníkom na cintoríne vo Valči.

Čvíkota Matej - kupec - narodený 2.2.1845 vo Valči. Zomrel 25.4.1903 vo Valči. Otec Ignác Čvíkota, matka Johanna rod. Peťková /1823-1891/, brat Ignác /1842-1888/. Obchodoval s tovarom v Rusku, ktorý kupoval v ochodnom dome Orságovcov vo Varšave. Svoj majetok z tejto činnosti venoval na národné ciele, napr. na úhrady tlačových sporov v období zostrenej maďarizácie.

Pamiatka: Pomník na cintoríne vo Valči s epitáfom od Sv. H. Vajanského, portrét od Jozefa Hanulu - reprodukcia v LAMS.

Epitáf na pomníku:

Či si rástol z rodnej pôdy v  sladkom lone otčiny.

Či ťa hnala tvrdá suďba v šíre Rusov roviny.

Plamennou si dušou ľúbil Slovenský svoj drahý rod.

Z temna hrobu poslal si mu krutých námah sladný plod.


 

Hrivnák Matej - profesor teológie

Narodený 20.2.1829 vo Valči. Bol spirituálom seminára v Banskej Bystrici a profesorom teológie. Ako starohorský farár napísal knižočku „Krátky dejepis pútnického milostivého miesta v Starých Horách. Zomrel v Sáse ako 88 ročný 5.2.1917.


 

Korauš Imrich Matej - národnokultúrny dejateľ, učiteľ, lekár

Korauš Imrich MatejNarodil sa 16.11.1835 vo Valči, otec Matej K. roľník, matka Katarína rod. Fillová. Manželka Jozefína r. Zeliňská, dcéra Elena, stredoškolská profesorka. Študoval v Martine, Kremnici, Banskej Štiavnici, Váci, rok na Banskej a lesníckej akadémií v Banskej Štiavnici, medicínu na Inštitúte pre výchovu vojenských lekárov vo Viedni. Od r. 1861 vojenský lekár v Sedmohradsku, od r. 1871 prof.matematiky, chémie a telesnej výchovy na patronátnom gymnáziu, od r. 1875 praktický lekár v Kláštore pod Znievom. Prispel k likvidácií cholerovej epidémie v r. 1873 v Turci. Zomrel 27.10.1918 v Kláštore pod Znievom, kde je aj pochovaný.


 

JOZEF MATULA (*20.8.1910  +8.10.1944)

Matula

Narodil sa vo Valči 20. Augusta 1910, v rodine maloroľníka. Otec Gabriel Matula,  matka Emília rod. Misárová. Ako 8 ročný osirel. Otec sa druhý krát oženil s Máriou Hanusovou, s ktorou mal troch synov Jána, Cyrila a Juraja. S nimi Jozef prežil spoločné detstvo.

Ľudovú školu vychodil vo Valči. V štúdiu pokračoval na gymnáziu v Martine, kde zmaturoval v r. 1931. Ako väčšina dedinských študentov mal na štúdium obtiažne podmienky. Musel pomáhať rodičom na gazdovstve pri poľnohospodárskych prácach. Od 1. septembra 1931 nastúpil ako výpomocný učiteľ v Ľudovej škole v Beluši okres Ilava. Na žiadosť Obecnej školskej rady bol 1. 12. 1931 preložený do Valče ako učiteľ Obecnej ľudovej školy vo Valči.

Po dvojročnom štúdiu na Pedagogickej škole v Turčianskych Tepliciach získal 10. Júna1933 kvalifikáciu učiteľa pre ľudové školy. V novembri 1935 absolvoval skúšku odbornej spôsobilosti v Banskej Bystrici. Po tejto nastúpil na povinnú dvojročnú  vojenskú službu a po jej skončení pôsobil ako riaditeľ Obecnej ľudovej školy vo Valči. Tu spoznáva svoju životnú družku učiteľku  Jolanu Mattyašovskú, s ktorou uzavreli manželstvo 19. augusta 1939 v Ružomberku. V septembri 1939 bol povolaný do Slovenskej armády na Ukrajinský front, kde bol 10 mesiacov. Po návrate z frontu pôsobil ďalej ako riaditeľ školy. Počas neprítomnosti zastávala túto funkciu jeho manželka Jolana. Spolu mali tri deti, Máriu (1940), Jozefa (1942) a Pavla (1943).

Ako učiteľ bol veľmi aktívny, hlavne na poli kultúrnom. Nacvičoval a hrával divadlá, pôsobil v dedinských spolkoch, niekoľko rokov bol veliteľom Dobrovoľného hasičského spolku vo Valči. V dedine bol obľúbeným občanom a požíval všeobecnú úctu.   

Po vyhlásení mobilizácie v septembri 1944 odchádza ako štátny zamestnanec medzi prvými do armády, opúšťa manželku, deti, rodinu, školu, rodnú dedinu. Generál Emil Perko vo svojej knihe o SNP píše: Po vyhlásení mobilizácie sa ako prvý v kasárňach v Martine hlási poručík Jozef Matula. Ako oduševnený národovec s ďalšími spolubojovníkmi išli bojovať za svoju vlasť s vierou v lepšiu a spravodlivejšiu budúcnosť. Ako veliteľ tankovej jednotky bol z Vrútok presunutý do ohniska povstania. So svojou jednotkou operoval v oblasti Banská Bystrica - Zvolen - Zvolenská Slatina. Posledný list najbližším napísal 29. septembra zo Starej Kremničky. Dňa 7. októbra 1944 bol pri nálete nemeckých šťúk pri Budči zasiahnutý črepinou. Raneného odviezli do Zvolena, na Sliač, odkiaľ mal byť v nočných hodinách odvezený do Kyjeva. Cestou na letisko Tri duby 8. októbra 1944 na následky vykrvácania zomiera. Rodina o ňom viac nič nevedela dlhých 7 mesiacov.

Hľadali ho všade. Medzi živými, medzi zajatými, aj medzi mŕtvymi. Na jeho vyhľadávaní mal najväčšiu zásluhu otčim matky, ktorý viac krát prešiel pešo cez Donovaly z Ružomberka do oblasti Banskej Bystrice, kde bol náš otec cez vojnu. Hľadal ho vo Zvolene na Sliači a nakoniec ho našiel pochovaného v obci Hájniky okres Banská Bystrica. Ležal v neoznačenom hrobe, a len podľa fotografie miestny hrobár označil jeho pravdepodobné miesto – hrob, v ktorom po otvorení bol skutočne on.                              

V máji 1945 ho jeho vlastný otec Gabriel Matula, s otčimom našej matky Adolfom Komendom previezli do Slovian. Tam bolo jeho telo položené do rodinnej hrobky za účasti rodiny a občanov Valče i Slovian dňa 27. mája 1945. 

Vyznamenania: Rád SNP II. triedy, In memoriam, povýšený do hodnosti kapitána tankového vojska v zálohe od 01.10.1944, Vojnový kríž, Za obranu Slovenska 1939, Za účasť v SNP 1944-1946.

 


 

Orságh Ján - hudobný skladateľ, zbormajster

Narodil sa 16. 6. 1884 vo Valči, zomrel 1. 7. 1937  Clevelande štát Ohio – USA. Otec Matej, roľník, matka Antónia rod. Misárová. Pochádzal zo známeho obchodníckeho rod. Orsághovcov, ktorí pôsobili v Poľsku a v Rusku. Ako pomocný šafraník pracoval u otca od r. 1895 a to 5 rokov na Ukrajine a v Bielorusku. Roku 1903 odišiel do Clevelandu, kde spočiatku pracoval ako robotník v továrni, po osvojení si angličtiny ako poisťovací agent. Zorganizoval slov.hudobníkov v kapale Tatra, sám hral na trúbke. Hudbu študoval u prof. Antonína Machana a po šesťročnomštúdiu sa venoval iba hudbe. Vyučoval súkromne, bol dirigentom rozličných spevokolov, viedol aj clevelandskú dychovú hudbu. Zložil niekoľko operiet ktorých vychádzal zo slov. ľudovej piesne. Komponoval aj pochody, drobné skladby a harmonizoval a inštrumentoval slovenské ľudové piesne. Spolu s M. Laučíkom zostavil SPEVNÍK KRUHU MLÁDEŽE Nár. slovenského spolku v USA. Pozn. Ján Odságh bol bratom našej občianky neb. p. Remencovej.


 

MUDr. Požeský Jozef - lekár

náhrobný kameňOrganizátor zdravotníctva. Narodený 20.4.1874 vo Valči, zomrel 2.12.1950 v Martine. Medicínu študoval na univerzite vo Viedni. Od r. 1902 lekár v Mošovciach, od r. 1918 okr. lekár v Martine. V 20. – 30. rokoch 20. storočia organizátor vzorovej zdravotníckej služby v Martinskom okrese. Jeho pričinením tu bol zriadený dispenzár s rontgenom, protituberkulózna poradňa, 8 poradní pre matky a detí, školská zdravotná služba, zubné ambulancie pre školy, školská mliečna a stravovacia akcia. 


 

Škultéty Ján - národný buditeľ, šíriteľ slov.tlače a literatúry

sku1Narodený 26.6.1859 vo Valči. Otec Michal, matka Františka rod. Budatínska. Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, po jeho zrušení v r. 1874 pokračoval v Ostrihome, kde absolvoval teológiu, v r. 1882 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Borskom Jure, Borskom Mikuláši a vo Veľkých Šúrovciach, krátko administrátor v Lakšárskej Novej Vsi, od r. 1891 Kopaniciach. Od r. 1883 ťažko chorý – liečil sa v Gorici /1887/, v Merane a vo Valči. Zomrel 19.8.1892 v Kopaniciach pri Hodruša-Hamre. Príslušník generácie národ. kňazov, okrem pastorácie činný aj ako národný buditeľ, šíriteľ slov. tlače a literatúry.


 

Stanislav Zachar - staviteľ, projektant

budova MSzacharStanislav Zachar sa narodil 13.11.1869 vo Valči a zomrel 12.1.1937 vo Vrútkach. 
Na zistení miesta jeho rodného domu sa ešte pracuje. Pravdepodobne  to bol vodný mlyn. Jeho otec Ján Zachar bol mlynárom a tesárskym majstrom. Viedol tesárske práce na stavbe prvej budovy Matice slovenskej. Ľudovú školu vychodil v Kláštore pod Znievom, študoval na staviteľskej škole v Budapešti, neskôr vo Viedni a v Grazi. Štátnu záverečnú skúšku vykonal v Budapešti. Podnikanie v stavebníctve začal so svojim otcom v Kláštore pod Znievom. Od roku 1905 bol samostatným stavebným podnikateľom vo Vrútkach. V roku 1895 sa zúčastnil v súťaži na projekt prvej budovy Slovenského národného múzea v Martine. Projektoval a staval obytné budovy, asi 25 kostolov, komunálne budovy a viaceré objekty na Košicko – Bohumínskej železnici a na štátnej trati Vrútky – Budapešť.
V roku 1919 vystúpila potreba výstavby novej matičnej budovy, nakoľko v starej budove sídlili štátne úrady. Výstavba novej budovy MS podľa projektov Jána Palkoviča bola zadaná Stanislavovi Zacharovi, ktorí sa zaviazal budovu postaviť do jesene 1925 za 1 809 652,- Kčs. Budovu slávnostne odovzdali v rámci národných slávnosti 29.08.1926 za prítomnosti prezidenta T.G.Masaryka.
V roku 1928 mu za výstavbu kostolov a za prácu v cirkevnej oblasti pápež Pius XI. udelil titul rytiera rádu sv. Silvestra. Zomrel 12. januára 1937 a je pochovaný v rodinnej hrobke na vrútockom cintoríne.


 

dnes je: 20.9.2019

meniny má: Ľuboslav, Ľuboslava

podrobný kalendár

Cestovný poriadok Valča - Martin a späť je v priložených súboroch. Ďalšie spojenia vyhľadáte kliknutím na hlavičku CESTOVNÝ PORIADOK.

regionálne vysielanie z Turca

webygroup
ÚvodÚvodná stránka