Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Valča, okres Martin, Valčianska dolinaHľadať
 
 

Páračky

Tradičné páračky a svadobné zvyky našich predkov

parackyMO Matice slovenskej vo Valči pripravil   príjemné  sobotňajšie popoludnie pod názvom  „Páračky a svadobné zvyky“  , ktoré zavŕšili  projekt „ROK  NA  DEDINE“

Program  znázornil tradície z obdobia zhruba  spred 60 – 70 rokov, pričom základný scenár a réžiu navrhoval p. Ján Lučan,  predseda MO Matice slovenskej vo Valči najmä na základe vlastných spomienok z detstva.

Aby  ukážka pripomínala uvedené obdobie, organizátori   sa snažili prispôsobiť aj úpravu priestorov podľa možnosti dobovými predmetmi a nábytkom.

P á r a č k y - v spomínanom období boli takmer všetky dedinské rodiny viacdetné a matky najmä pre dcéry sa snažili postupne pripravovať základné veci do výbavy, ako periny, obliečky, plachty, uteráky, koberce a pod.

Na dedinách sa chovala hydina takmer v každej domácnosti, najmä husi, kačky, sliepky, morky a pod. v zámožnejších rodinách aj dobytok /kravy, kone, kozy.../.

V lete sa zvykli husi okrem domáceho kŕmenia aj pásť na okolitých lúkach, príp.v jeseni na strniskách po ukončení žatvy. V  zime ich často zaháňali vykúpať sa na potok. Zaujímavé bolo ich správanie na potoku, kde sa stretávalo niekoľko kŕdľov – neraz sa aj pohašterili, niektoré aj vzlietli na pomerne veľkú vzdialenosť pod vedením gunára. Po vyjdení z potoka sa najprv otriasli z vody, boli pekne vyčistené a pred večerom sa pobrali samé domov a potrafili do vlastných dvorov, aj keď prechádzali kľukatými  uličkami. Domáce gazdinky,  ktoré chovali  husi si už  v októbri -novembri  vyhliadli jedince, ktoré plánovali zarezať a preto aby boli dobre vykŕmené, ich prikrmovali viac ako ostatné najmä kvôli mastnote a aj takéto mali bohatšie a krajšie perie. Takto si gazdiná za niekoľko rokov nazbierala dostatok peria, s ktorým počítala dorastajúcim dcérkam do perín do výbavy.

Páračky  bolo zvykom robiť postupne – najprv sa opáralo v jednej rodine, potom u ďalšej a ďalšej. Obyčajne po večeroch, keď bolo už po večeri v rodine. Páračky sa vykonávali najmä od pondelka do piatku, soboty si gazdinky nechávali na upratanie domácnosti, pranie, varenie,  chlapi na chystanie dostatku dreva a nachystanie krmiva pre dobytok  na budúci týždeň. Počas párania si ženy porozprávali rôzne príbehy /napr. o mátohách, o ktorých sa v tých časoch často spomínalo/  a taktiež sa potešili spevom. Ku koncu páračiek prišla skupina chlapov so spevom s doprovodom harmoniky /sú to  manželia tam zídených žien/ a aj si spolu zaspievali. Domáca pani gazdiná mala k ukončeniu páračiek pripravené pohostenie /napečené pampúchy a nejakú pálenku/  a tak všetkých prítomných pohostila/.

P y t a č k y   - bolo to následné  štádium zisťovania súhlasu rodičov nevesty so svadbou. Samotných  pytačiek sa okrem ženícha zúčastňoval starší muž – obyčajne krstný otec. Počas tejto návštevy bolo symbolické vzájomné podanie si rúk zúčastnených, nejaký prípitok, príp. výmena nejakých predmetov ako stužka, pierko a podobne.

Pokiaľ sa svadba mala konať v kostole, nasledovali  O h l á š k y.  Počas nasledovných týždňov nosila dievka na odeve napr. partu, veniec a mládenec pierko, stuhu.

Nasledovalo Pozývanie hostí na svadbu. V každej  rodine osobitne. Zvykom bývala aj dievčenská a mládenecká rozlúčka obyčajne v predvečer svadby. Viazali sa pierka a bola zábava.

Samotná svadba alebo  veselie je oslavou a zblížením sa dvoch rodín.

Č e p č e n i e -  je základný a veľmi významný obrad svadby symbolizujúci premenu slobodnej dievky na vydatú ženu. Táto symbolika sa vyjadruje tým, že sa neveste  z hlavy skladá veniec (parta) a následne sa zakladá čepiec, či šatka. Pre mládenca zase jeho slobodný stav symbolizuje pierko a popri začepčení nevesty sa mu zakladá klobúk, ako ženatému mužovi. Čepčenie bývalo výlučne záležitosťou vydatých žien, ktoré sa nevesty ujali a v sprievode spevu s motívom rozlúčky, výjavov zo života medzi ženou a mužom v manželstve a pod. Tento obrad vykonávali najprv v komore bez prítomnosti mužov, neskôr  už pred zrakom svadobčanov, ktorí svojou prítomnosťou potvrdili pravdivosť celého aktu. Mládenec si musel mladú ženu vykúpiť za pomoci starejšieho alebo prvého družbu a  mal právo prvého tanca so začepčenou ženou.  Svadobčania za prvý tanec s nevestou platili, vyzbierané peniaze patrili mladomanželom a tvorili základ hospodárenia mladej rodiny.

 

Všetkým účinkujúcim patrí  poďakovanie za  nádherné popoludnie a prajeme im veľa ďalších tvorivých nápadov.  


 
  • 100.jpg

    Paračky začali

  • 102.jpg

    Peter Kvasnica gazda

  • 104.jpg

    Deti sa hrajú

  • 101.jpg

    Budúca nevesta

  • 105.jpg

    Pytačky

  • 111.jpg

    Pytačky

  • P2060359.JPG

    Lenka Berecová ako nevesta

  • P2060371.JPG

    Jozef Balek ako pytač

  • 109.jpg

    Spevácka skupina

  • 106.jpg

    čepčenie

  • 103.jpg

    Organizátor Janko Lučan

  • 108.jpg

    Zaspievajme si

  • 114.jpg

    Svadba

  • 113.jpg

    Účinkujúci Valčania

  • 115.jpg

    Na koniec


 

dnes je: 15.7.2019

meniny má: Henrich

podrobný kalendár

Cestovný poriadok Valča - Martin a späť je v priložených súboroch. Ďalšie spojenia vyhľadáte kliknutím na hlavičku CESTOVNÝ PORIADOK.

regionálne vysielanie z Turca

webygroup
ÚvodÚvodná stránka