História

Praveké osídlenie obce Valča

Malebná obec Valča sa nachádza v miestach, kde svahy pohoria Malá Fatra pomaly skĺzajú do Turčianskej kotliny (obr. 1). Práve takéto miesta človek v minulosti považoval za zaujímavé pre osídľovanie. Dostatočne ďaleko od záplavových oblastí rieky Turiec, ale s výdatným vodným zdrojom, ktorý predstavovali Valčiansky a Sloviansky potok, ktoré pretekajú aj istomennými dolinami. Tie sa hlboko tiahnu do vnútorných častí Malej Fatry.  Blízkosť rozsiahleho pohoria predstavovala dôležitých zdroj potrebných surovín, bez ktorých bol v minulosti každodenný život nemožný. Človek tu dobýval nielen drevo, ale aj kameň, predovšetkým vápenec a dolomit, ktoré využíval pre budovanie svojich sídiel. Z obdobia praveku sa nám vo valčianskom katastri zachovali dve hradiská, ktoré sú dodnes dobre viditeľné v teréne.

Obr. 1. Poloha obce Valča. Zdroj. Google Earth 2021.

Ako prvé by sme spomenuli hradisko, ktoré sa nachádza na malom, ale zároveň výraznom kopci Hrádok, ktorý sa týči priamo nad obcou (obr. 2). Z troch strán kopca sa nachádzajú strmé svahy, pričom najľahšie je dostupné zo severovýchodnej strany, kde sa pravdepodobne nachádzal vstup na hradisko. V tomto mieste je zachovalý aj zvyšok obranného valu. Na ostatných miestach sa nezachoval, resp. nebol vybudovaný, nakoľko strmosť svahov zaručovala dostatočné ochranu hradiska.

Obr. 2. Poloha hradiska na Hrádku Zdroj. GKÚ SR Bratislava 2021, autor modelu: Mgr. J. Zachar

Hradisko má nepravidelný oválny tvar, pričom v plnej miere kopíruje tvar vrcholovej plošiny kopca. Vnútorná plocha hradiska ma rozlohu cca 35 mm x 65 mm, pričom sa výrazne zvažuje juhovýchodným smerom (obr. 2). V súčasnosti sú vo vnútri hradiska viditeľné viaceré novoveké úpravy, predovšetkým výrazný štvorcovitý výkop. Okrem iného sú tu vykopané viaceré jamy, pravdepodobne pozostatky bunkrov. Na hradisku sa našlo niekoľko malých fragmentov keramiky, ktoré umožňujú datovať obdobie jeho existencie do neskorej doby laténskej (1. storočie pred n.l.), pričom však nie je vylúčené jeho využívanie aj v mladšom stredovekom alebo novovekom období.

Obr. 3. Detail na plochu hradiska s vyznačenými prierezmi vnútornej plochy hradiska a zachovalého valového opevnenia. Zdroj. GKÚ SR Bratislava 2021, autor modelu: Mgr. J. Zachar

Druhou významnou archeologickou lokalitou v katastri obce Valča je hradisko v Slovianskej doline nad rybníkmi Brčná (obr. 4). Vybudované bolo na nižšom ľavobrežnom hrebeni na výraznej terénnej vyvýšenine, ktoré tvoria  z dvoch strán strmé svahy s kamennými prahmi. V miestach, kde je hradisko ľahko dostupné bolo potrebné upraviť terén za účelom zvýšenia bezpečnosti. Do dnes je dobre viditeľné, ako človek v minulosti navíšil vrcholovú plošinu, ktorú dodatočne opevnil nasypaným valom (obr. 5).

Obr. 4. Poloha hradiska na Brčnej. Zdroj. GKÚ SR Bratislava 2021, autor modelu: Mgr. J. Zachar

Obr. 5. Pohľad na hradisko v mieste umelého navýšenia vrcholovej plošiny. (foto. M. Horňák)

Obr. 6. Detail na plochu hradiska Brčná s vyznačenými prierezmi vnútornej plochy hradiska a zachovalého valového opevnenia. Zdroj. GKÚ SR Bratislava 2021, autor modelu: Mgr. J. Zachar

Samotné opevnenie tak kopíruje prírodné danosti kopca a samozrejme umelého navýšenia, pričom ohraničujú plochu hradiska o veľkosti cca 24 mm x 60 m. V súčasnosti sú valy zachované do výšky cca 1,5 m. Samotný vnútorný areál sa viac menej rovinatý, avšak zvažuje v smere Slovianskej doliny. Vchod na hradisko sa nachádzal na východnej strane, kde je viditeľný pozostatok vstup – brány (obr.6). Na lokalite sa našiel torzovitý črepový materiál patriaci ľudu púchovskej kultúry, čo nám umožňuje datovať jeho existenciu v 1. storočí pred n.l. Takéto datovanie potvrdzuje aj nález bronzovej spony (slúžila na zapínanie odevu) z rovnakého obdobia (obr. 7.)

Obr. 7. Bronzová spona z 1. storočia pred n.l. (foto. M. Horňák)

Hradiská v katastri obce Valča sú nepochybne zaujímavými lokalitami, ktoré by si v budúcnosti žiadali komplexnejší archeologický výskum, ktorý by umožnil ich presnejšie datovanie a predovšetkým by mohol priniesť množstvo informácii o ich funkcii. Dnes sa vzhľadom môžeme iba domnievať aká bola ich úloha v kontexte celkového osídlenia Turčianskej kotliny v poslednom storočí pred našim letopočtom. Pravdepodobne ich význam spočíval v strážení jedného z prístupov do Turca cez malofatrasnké doliny. Práve hradisko na Brčnej ma vynikajúcu polohu v ústi Slovianskej doliny, ktorou viedla v minulosti aj v písomných prameňoch opisovaná komunikácia do Rajeckej doliny. Tá sa aj v súčasnosti považuje za jeden z najľahších prístupov ku prekonaniu hrebeňa Malej Fatry (obr. 8.), čoho dôkazom sú organizované pešie púte do Rajeckej Lesnej, t.j. obce ktorá leží na druhej strane pohoria. 

Obr. 8. Priebeh trasy medzi Valčou a Rajeckou Lesnou na odklade turistickej mapy Malej Fatry. Zdroj (www. https://mapy.dennikn.sk, dostupné 2021).

Valčianska Javorina - Partizánske bunkre

Z histórie obce

Obec Valča sa nachádza pod výbežkami vrchov Lúčanskej Malej Fatry, v ústi Valčianskej a Slovianskej doliny. Patrí do okresu Martin. Prístupové cesty vedú z dvoch susedných obcí, z obce Príbovce (viviálna cesta) a z Trnova. Obec sa nachádza na úpätí vrchu Kriváň, vo Valčianskej pahorkatine. Valčianska pahorkatina sa rozprestiera od obce Bystrička (pri Martine) až po susednú obec Valče, obec Slovany, resp. Kláštor pod Znievom.
O pôvode názvu obce Valča existuje viacero variantov. Jeden z nich tvrdí, že názov pochádza od jednej z mnohých činností obyvateľstva v minulosti, t.j. vaľkanie súkna. Druhá je podľa prvého známeho majiteľa pôdy, na ktorej sa v súčasnosti rozprestiera obec Valča, podľa človeka menom Volko, takže Volkova zem. Tretia možnosť sa opiera o jednu legendu o Kozmovi a Bánovi. Obec je nazvaná podľa Volka, vnuka komesa Radona z Príboviec. Spomína sa od roku 1252 ako Wolka, z roku 1262 ako Volcsa, Wolcha, z roku 1534 ako Walcha, maďarsky ako Valcsa. Obec patrila panstvu Zniev, koncom 18. storočia komore, v 19. storočí študijnému fondu. V roku 1715 mala 56 domácnosti, v roku 1784 mala 124 domov a 955 obyvateľov, v roku 1828 mala 120 domov a 1163 obyvateľov. Pracovali v lesoch, zaoberali sa olejkárstvom a šafraníctvom. V rokoch 1850 - 1910 sa mnohí vysťahovali.
Za I. ČSR pracovali obyvatelia v poľnohospodárstve a v lesoch. Od roku 1943 podporovali partizánske skupiny na okolí, časť obyvateľstva sa zapojila do SNP. Pre pomoc partizánom vlasovci miestnu časť Brčná vypálili. Osada Brčná sa spomína od roku 1784.

Z obce Valča pochádzajú aj olejkári a šafraníci. V obci sa nachádza kaštieľ a vedľa neho olejkárske domy. Valčianski olejkári a šafraníci sa preslávili vo vtedajšom cárskom Rusku, Perzii, Španielsku a v Istanbule (na celom území Európy).
Dominantou obce Valča je Kostol Povýšenia sv. Kríža postavený na mieste starého kostola z 11. storočia. Patrónkou kostola a obce Valča je sv. Kríž, ale aj sv. Helena, ktorej koruna je vyobrazená v erbe. Na mieste starého kostola (na ktorého základoch stojí ten súčasný) bolo kedysi drevené hradisko, ktoré bolo najskôr vypálené. Vo valčianskych poliach kedysi dávno stál Kostol Nepoškvrnenej Panny Márie, avšak už veľmi dlho neexistuje, bol zrútený. V roku 2001 bola postavená a vysvätená Kaplnka Panny Márie Lurdskej v parku pred kostolom. V chotári obce sa nachádza viacero drevených krížov, murovaný kríž sa nachádza na začiatku ulice Priehrada (príjazdová cesta ku kostolu, od hlavnej cesty). Ďalší murovaný kríž sa nachádza aj na dolnom konci pred Kollárovým domom. V obci sa okrem kaplnky Panny Márie Lurdskej nachádza kaplnka Jána Nepomuckého.
Obec Valča má aj niekoľko významných rodákov: Karol Cengel, prírodovedec -zoológ, entomológ, lesník, ochranár a preparátor. Ján Andel, spisovateľ, písal hlavne pre deti a mládež. Bol organizátorom kultúrneho života obce a taktiež bol aj kronikárom. Svetozár Pavlík - v 60. rokoch 20. storočia patril k najlepším kulturistom Československa a preslávil Valču aj v zahraničí. Svetozár Pavlík je bývalým trénerom reprezentácie Slovenska v kulturistike a vychoval mnoho majstrov Európy a majstrov sveta.  Stanislav Zachar - staviteľ, rytier rádu sv. Silvestra, tento titul mu udelil pápež Pius XI., vo Vrútkach naplánoval Zacharovu vilu, okrem nej viacero významných budov vo Vrútkach a množstvo kostolov po celom Slovensku (práve preto mu bol udelený titul rytiera rádu sv. Silvestra). Je to veľmi významný valčiansky rodák. Imrich Matej Korauš - lekár, učiteľ, vojak. Bol zaslúžilým vojakom, avšak vo veku 35 rokov prešiel do sféry školstva - bol profesorom matematiky, chémie a telesnej výchovy na Slovenskom katolíckom patronátnom gymnáziu v susednom Kláštore pod Znievom - toto gymnázium bolo jedným z prvých troch slovenských gymnázií (okrem tohto boli gymnáziá v Revúcej a v dnešnom Martine). Bol pochovaný v Kláštore pod Znievom. Medzi významných rodákov obce patria aj Matej Čvikota, Ignác Čvikota, Ján Čvikota, Daniel Bulla, Matúš Filo, Ján Orságh, Jozef Požeský a ďalší, o ktorých máme podrobné životopisy v časti "Osobnosti obce" a ich výročia si pripomíname.
V súčasnosti má obec Valča 1 733 obyvateľov. Vďaka tomu je 2. najväčšou obcou regiónu Turiec. Už veľmi dlho v obci prevažujú katolíci, len zopár rodín je v evanjelickej cirkvi. V období pred prvou svetovou vojnou v obci žila jedna židovská rodina. V obci sa vyskytuje mnoho priezvisk; najrozšírenejšie sú napríklad: Ruman, Korauš, Bučkuliak.