Tradičné páračky a svadobné zvyky našich predkov

MO Matice slovenskej vo Valči pripravil príjemné sobotňajšie popoludnie pod názvom „Páračky a svadobné zvyky“, ktoré zavŕšili projekt „ROK NA DEDINE“

Program znázornil tradície z obdobia zhruba spred 60 – 70 rokov, pričom základný scenár a réžiu navrhoval p. Ján Lučan, predseda MO Matice slovenskej vo Valči najmä na základe vlastných spomienok z detstva.

Aby ukážka pripomínala uvedené obdobie, organizátori sa snažili prispôsobiť aj úpravu priestorov podľa možnosti dobovými predmetmi a nábytkom.

P á r a č k y - v spomínanom období boli takmer všetky dedinské rodiny viacdetné a matky najmä pre dcéry sa snažili postupne pripravovať základné veci do výbavy, ako periny, obliečky, plachty, uteráky, koberce a pod.

Na dedinách sa chovala hydina takmer v každej domácnosti, najmä husi, kačky, sliepky, morky a pod. v zámožnejších rodinách aj dobytok /kravy, kone, kozy.../.

V lete sa zvykli husi okrem domáceho kŕmenia aj pásť na okolitých lúkach, príp. v jeseni na strniskách po ukončení žatvy. V zime ich často zaháňali vykúpať sa na potok. Zaujímavé bolo ich správanie na potoku, kde sa stretávalo niekoľko kŕdľov – neraz sa aj pohašterili, niektoré aj vzlietli na pomerne veľkú vzdialenosť pod vedením gunára. Po vyjdení z potoka sa najprv otriasli z vody, boli pekne vyčistené a pred večerom sa pobrali samé domov a potrafili do vlastných dvorov, aj keď prechádzali kľukatými uličkami. Domáce gazdinky, ktoré chovali husi si už v októbri - novembri vyhliadli jedince, ktoré plánovali zarezať a preto aby boli dobre vykŕmené, ich prikrmovali viac ako ostatné najmä kvôli mastnote a aj takéto mali bohatšie a krajšie perie. Takto si gazdiná za niekoľko rokov nazbierala dostatok peria, s ktorým počítala dorastajúcim dcérkam do perín do výbavy.

Páračky bolo zvykom robiť postupne – najprv sa opáralo v jednej rodine, potom u ďalšej a ďalšej. Obyčajne po večeroch, keď bolo už po večeri v rodine. Páračky sa vykonávali najmä od pondelka do piatku, soboty si gazdinky nechávali na upratanie domácnosti, pranie, varenie, chlapi na chystanie dostatku dreva a nachystanie krmiva pre dobytok na budúci týždeň. Počas párania si ženy porozprávali rôzne príbehy /napr. o mátohách, o ktorých sa v tých časoch často spomínalo/ a taktiež sa potešili spevom. Ku koncu páračiek prišla skupina chlapov so spevom s doprovodom harmoniky /sú to manželia tam zídených žien/ a aj si spolu zaspievali. Domáca pani gazdiná mala k ukončeniu páračiek pripravené pohostenie /napečené pampúchy a nejakú pálenku/ a tak všetkých prítomných pohostila/.

P y t a č k y - bolo to následné štádium zisťovania súhlasu rodičov nevesty so svadbou. Samotných pytačiek sa okrem ženícha zúčastňoval starší muž – obyčajne krstný otec. Počas tejto návštevy bolo symbolické vzájomné podanie si rúk zúčastnených, nejaký prípitok, príp. výmena nejakých predmetov ako stužka, pierko a podobne.

Pokiaľ sa svadba mala konať v kostole, nasledovali O h l á š k y. Počas nasledovných týždňov nosila dievka na odeve napr. partu, veniec a mládenec pierko, stuhu.

Nasledovalo Pozývanie hostí na svadbu. V každej rodine osobitne. Zvykom bývala aj dievčenská a mládenecká rozlúčka obyčajne v predvečer svadby. Viazali sa pierka a bola zábava.

Samotná svadba alebo veselie je oslavou a zblížením sa dvoch rodín.

Č e p č e n i e - je základný a veľmi významný obrad svadby symbolizujúci premenu slobodnej dievky na vydatú ženu. Táto symbolika sa vyjadruje tým, že sa neveste z hlavy skladá veniec (parta) a následne sa zakladá čepiec, či šatka. Pre mládenca zase jeho slobodný stav symbolizuje pierko a popri začepčení nevesty sa mu zakladá klobúk, ako ženatému mužovi. Čepčenie bývalo výlučne záležitosťou vydatých žien, ktoré sa nevesty ujali a v sprievode spevu s motívom rozlúčky, výjavov zo života medzi ženou a mužom v manželstve a pod. Tento obrad vykonávali najprv v komore bez prítomnosti mužov, neskôr už pred zrakom svadobčanov, ktorí svojou prítomnosťou potvrdili pravdivosť celého aktu. Mládenec si musel mladú ženu vykúpiť za pomoci starejšieho alebo prvého družbu a  mal právo prvého tanca so začepčenou ženou. Svadobčania za prvý tanec s nevestou platili, vyzbierané peniaze patrili mladomanželom a tvorili základ hospodárenia mladej rodiny.

Všetkým účinkujúcim patrí poďakovanie za nádherné popoludnie a prajeme im veľa ďalších tvorivých nápadov.